Futbal patrí medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie kolektívne hry na celom svete. Prešiel zložitým vývojom a získal si popularitu všetkých vrstiev obyvateľstva vo väčšine krajín. Futbal kladie vysoké nároky na pripravenosť hráčov v oblasti pohybovej kultúry, v precíznosti ovládania lopty, vo zvládnutí kolektívnych akcií, ale nesmieme zabudnúť aj na myslenie, pretože hráč sa musí rozhodnúť v momente sekundy. Nie je len fyzickou záťažou na človeka, ale čoraz väčšmi je zaťažovaná psychika hráča. Výrazne vplýva na telesný vývin, na upevňovanie zdravia, na zvyšovanie zdatnosti a odolnosti, upevňuje morálne a vôľové kvality človeka.
Za priekopníka futbalu možno podľa zachovaných dokumentov označiť cisára Huang Ti. Ten už v roku 2697 pred našim letopočtom dal hre nazvanej tsuh-küh výchovný význam a zaviedol ju do svojich vojenských útvarov ako súčasť výcviku. Cieľom hry bolo viesť bojovníkov v jednotlivých družstvách k spolupráci, pestovať a rozvíjať obratnosť, zvyšovať fyzickú zdatnosť a zároveň vypĺňať voľný čas.
Futbal bol záležitosťou cisárskeho dvora. Na turnajoch, ktoré sa usporadúvali pre potechu aristokracie, boli víťazi oslavovaní a odmeňovaní, kým kapitán porazeného družstva dostal niekoľko rán bičom. Len s pribúdaním rokov a prenikaním futbalu na vidiek sa hra zbavila despotického finále. Zopár storočí pred novým letopočtom sa tsuh-küh stala najobľúbenejším koníčkom nejedného cisára. Cisár z dynastie Han dokonca kvôli futbalu zanevrel aj na kráľovskú hru – šach.
Technika hry, pravidlá, oblečenie hráčov a aj lopta sa neustále menili a vyvíjali. Kým na samom začiatku bola lopta zošitá z dvanástich kúskov farebných koží a vyplnená perím, vlasmi alebo konskou srsťou. Neskôr, v čase čínskej prafutbalovej explózie, sa základom lopty stal zvierací mechúr, naplnený vzduchom a obšitý kožou. Na začiatku čínskeho futbalu neboli na ihrisku brány, ale dlhé čiary, ktoré ohraničovali celý hrací priestor. Časom sa postavili brány z bambusu. Vrcholom futbalovej revolúcie bolo objavenie sietí. Vyrábali sa z hodvábu. Svojskou postavou čínskeho futbalového praveku bol rozhodca. Nazývali ho „pán hry a otrok predstáv“. Jedným z nich bol aj cisár Seng Ti. Na ihrisku mal neobmedzenú právomoc. Protestujúceho hráča bez mihnutia oka poslal na popravisko.
Základom čínskeho futbalu bola pravdepodobne snaha udržať loptu čo najdlhšie tak, aby sa nedotkla zeme. Prvý futbal mal teda akúsi rugbyovo-volebalovo-futbalovú podobu. Lopta sa prihrávala predovšetkým nohami, bol však dovolený aj dotyk päsťou, no chytiť sa nesmela. Postupne sa zakázala aj hra päsťou a hráči sa začali špecializovať na obrancov a útočníkov.
Druhou krajinou sveta, kde sa hral futbal, bolo Japonsko. Najpravdepodobnejšie je, že ho sem importovali čínski kupci. Japonci ho pomenovali kemari a podľa všetkého súvisel so svätením jesennej úrody. Hra jestvovala už okolo roku 2600 pred našim letopočtom. Japonský futbal sa líšil od čínskeho viacerými detailmi. Napríklad okolo roku 600 pred našim letopočtom sa stretnutie začínalo slávnostným ceremoniálom vynášania lopty na ihrisko. Rozmery ihriska vyznačovali štyri paličky. Podstatou hry bolo udržať loptu čo najdlhšie nad zemou. Jeden zo starých záznamov hovorí o 2000 prihrávkach. V roku 1683 zaznamenali japonskí futbalisti – kemaristi za 4 hodiny 5188 prihrávok.
Hoci Anglicko sa honosí, že je kolískou futbalu, prvé futbalové stretnutia za kanálom La Manche nepochybne zohrali rímski legonári, ktorí tu pod Ceasarovym vedením dobývali nové územia. V Auguste, dedine, ktorá sa neskôr stala Londýnom, si dve legionárske mužstvá zmerali sily. Domorodci, odetí do medvedích koží, sa na čudnú zábavu ľahkoodencov iba pozerali. Koncom 4. storočia nášho letopočtu sa rímske impérium rozpadlo, no futbalové hry pád Rímskej ríše prežili.
Stredoveký európsky futbal, potomok rímskych futbalových hier, sa zrodil zo snahy napodobniť zábavku dobyvateľov, no rozhodne aj zo vzdoru, pretože feudalizmus zakazoval všetky svetské zábavy.
Prvú zmienku o futbale nachádzame v anglickej kronike z 9. storočia. Hovorí sa v nej o zápase medzi Anglickom a Škótskom. Skončil sa víťazstvom Anglicka v pomere 3:2.
Futbalové a rugbyové prvky žili vo svornej jednote. Pomaly však dochádzalo k diferenciácii. Podmieňovalo ju nielen prostredie, v ktorom sa futbal hral, ale aj sociálne zloženie hráčov. V niektorých mestách sa s loptou hralo už zväčša nohami. Počet hráčov bol neobmedzený, vyžadovala sa iba vzájomná rovnováha síl. Začala sa už aj špecializácia hráčov. Napríklad prvá zmienka o brankárovi pochádza z roku 1582.
Futbal bol hrou ľudu, jeho sviatosťou. Ponáral sa do neho ako do očistca, lebo prinášal uvoľnenie, vzrušenie, zážitky. Tí najlepší sa stávali hrdinami dňa, týždňa či mesiaca – ako dnes. To každému stačilo.
Šport v prosperujúcom Anglicku sa stal súčasťou výchovného pôsobenia. Populárna bola atletika, organizovali sa cyklistické preteky, pravidelné súťaže rugby. K slovu sa hlásila aj hra, ktorá sa uberala iným smerom – futbal.
Ako pri rugby, aj tu boli na počiatku nové pravidlá. Prvenstvo v ich zostavení patrí univerzite v Oxforde. Stalo sa to v roku 1848. Žiaľ, nezachovali sa a rovnaký osud postihol aj niekoľko ďalších návrhov. Úspech dosiahol až rektor univerzity v Uppinghame Thring, ktorý v roku 1862 vypracoval pre svojich študentov pomerne precízne pravidlá s 13 ustanoveniami. Cieľom týchto ustanovení bolo zamedziť možnosti zranenia. Thringove boli súhrnom dovtedajších skúseností a stali sa základom prvých oficiálnych pravidiel. Okrem Anglicka sa futbal ujímal aj v ďalších častiach britských ostrovov – najmä v Škótsku. Škóti vypracovali aj prvý futbalový zákonník. Roku 1861 usporiadali aj prvý kongres futbalových nadšencov.
Londýn, Freemasons Tavern, Great Queen Street – takto znie adresa miesta, kde sa 26.10.1863 o siedmej večer podarilo vytvoriť prvý futbalový zväz na svete: The Football Association. Pravidlá, ktoré vznikli zároveň s anglickou asociáciou, sú v mnohom podobné dnešným. Podľa nich malo stretnutie trvať 2×45 minút. Rozmery ihriska boli 120×90 yardov. Počet hráčov sa ustálil na 19. Potom prichádzali ďalšie úpravy, ktoré dali futbalu dnešnú tvár:
- -1866 – začalo sa uplatňovať pravidlo o postavení mimo hry.
-1869 – hra rukou sa pokladá za nedovolenú.
-1870 – strkanie do protihráča odzadu je zakázané. Počet hráčov je 11.
-1871 – strkanie do protihráča sa trestá voľným kopom.
-1872 – zmena veľkosti brány, až sa ustálila na miere 7,3×2,44 m.
-1873 – prvý krát boli použité chrániče nôh.
-1874 – začali sa používať kopačky – za vynálezcu sa považuje Sam Widdowson.
-1878 – rozhodcovia používajú píšťalky, k ich povinnostiam patrilo tiež ošetrovanie a masírovanie zranených a unavených hráčov.
-1880 – vyšlo upravené pravidlo o rozhodcovských povinnostiach, úlohou rozhodcu bolo vyriešiť každý spor, určiť koľko gólov sa dosiahlo, dbať na regulárnosť stretnutia.
-1882 – vyšlo nové pravidlo o vhadzovaní lopty od postrannej čiary. Lopta sa musela vhodiť dvoma rukami, zdvihnutím nad hlavu, bez zdvihnutia nohy zo zeme.
-1883 – určila sa jednotná hmotnosť aj veľkosť lopty. Spresnilo sa pravidlo o postavení mimo hry. Upravila sa právomoc postranných rozhodcov – mali pomáhať hlavnému.
-1887 – na futbalovú scénu prišla píšťalka. Schválilo sa nové pravidlo – lopta je mimo hry iba vtedy, ak celým objemom opustí hraciu plochu.
-1888 – Wiliam McGregor, manažér Aston Vily, predložil návrh na zriadenie dlhodobej ligovej súťaže. Mužstvá mali bojovať medzi sebou systémom každý s každým a to doma i vonku. Zároveň navrhol systém bodovania – za výhru dva body, za remízu jeden bod, za prehru nič. V tomto roku sa tiež objavil návrh na ďalšie kritérium určovania poradia mužstiev – skóre.
-1890 – J.A.Brodie z Liverpoolu zavesil na bránu sieť. Novinka sa osvedčila, lebo sa mohlo ľahko dokázať, či lopta preletela cez bránu alebo nie.
-1891 – Írsky futbalista McCormick navrhol pokutový kop vo forme ako ho poznáme dnes. Dovtedy sa mohol zahrávať z ktoréhokoľvek miesta trestného územia vo vzdialenosti dvanásť yardov od brány. Zároveň sa určilo, že všetky mužstvá musia mať siete.
-1892 – vyšlo nariadenie, že rozhodcovský zápis o stretnutí musí byť napísaný v jednotnom formulári.
-1903 – vyšiel súbor kompletných pravidiel.
-1904 – zrodilo sa pravidlo o výhode.
-1905 – podľa nového pravidla brankár pri pokutovom kope nesmel opustiť bránu. Dovtedy sa mohol nielen pohybovať, ale aj vybiehať proti strele.
-1908 – zmenilo sa pravidlo o rozhodcovskej lopte. Do tých čias sa lopta vhadzovala medzi hráčov ako pri basketbale. Ďalšie pravidlo z tohto roku obmedzilo hru brankárov rukami iba na pokutové územie.
-1913 – vzdialenosť medzi loptou a múrom brániacich hráčov pri zahrávaní trestného kopu vzrástla zo šiestich na deväť metrov.
-1924 – od tohto roku možno dosiahnuť gól priamo z rohu.
-1938 – boli zhrnuté všetky doterajšie pravidlá uplatňované na celom svete do jednej sústavy.
Koho v športe a napokon aj v iných odvetviach nezaujímavujú prvenstvá a rekordy? Podnecujú záujem, stávajú sa mierou na porovnávanie, robia šport zaujímavejším. O niektorých jestvujú celé legendy. Niet na svete športu, ktorý by ich mal viac ako futbal. Poznáme rekord-né výsledky, najrýchlejšie góly, gólové rekordy dosiahnuté v jednom zápase, góly strelené v posledných minútach, vlastné góly, brankárske série bez gólov, najrýchlejšie hattricky, góly dosiahnuté priamo z výkopu – skrátka eviduje sa všetko.
Futbal na Slovensku
Slovenský futbal je vlastne unikátny kokteil. Formoval sa totiž do prelomu tretieho tisícročia v piatich štátnych útvaroch – Rakúsko-Uhorská monarchia, Československo, Slovenský štát, Česko-Slovensko a Slovenská republika. To malo podstatné klady i zápory. Keďže futbal prišiel na kontinent v 19. storočí z Anglicka cez Holandsko a vzápätí Viedeň, Budapešť a Prahu aj na územie dnešného Slovenska, mali sme hneď v jeho začiatkoch vynikajúcich učiteľov, ktorí namiešali prvý slastný nápoj lopty pre našich predkov. Pomáhali nám, ale aj ignorovali, podceňovali, ba aj ukracovali slabšieho suseda. Trvalo dlhé roky, kým sa slovenský futbal zaradil po ich boku ako rovnocenný partner. Musel sa postaviť celkom na vlastné nohy a v zložitých ekonomických podmienkach prežiť. O futbale na Slovensku sa v počiatkoch neviedli záznamy, nepísali o ňom historici, hoci existoval a rýchlo sa vzmáhal. Prvú brožovanú knižku o slovenskom futbale poznáme z roku 1933 – 285 strán z pera prvého profesionálneho športového redaktora na Slovensku Štefana Jakubca a jeho spoluautora Ľudovíta Mutňanského.
Vydali ju pod titulom Futbalový šport a jeho organizácia na Slovensku. Až ďalšia generácia publicistov, najmä Štefan Mašlonka a Jozef Kšiňan, dala dejinám slovenského futbalu vedecký rámec a úctu k faktografii. S problémami však hľadala spoľahlivé korene najpopulárnejšej hry u nás. Je veľmi pravdepodobné, že práve v Bratislave, vtedajšom Prešporku, na petržalskom brehu Dunaja, sa objavila prvá lopta u nás, a to z Viedne. V meste valčíkov totiž 22. augusta 1894 založili v hostinci Hohe Warte prvý klub – First Vienna Football club a fascinujúca hra sa rozletela do našich končín. V novinách Pressburger Zeitung zasa v tých časoch napísali, že na Slovensku videli prvý futbal 25. mája 1898 na telocvičných slávnostiach v Prešove, kde hrali ukážkový zápas budapeštianske tímy BTC a Óbudai TE.
Faktom je, že na sklonku roka 1898 vznikol v Prešove futbalový odbor a teda prvý náš klub, v telocvičnej a šermiarskej jednote Eperjesi Torna és Vívó Egyesület. Spolok založil istý Ferenc Pethe a ten aj pozval spomínané budapeštianske mužstvá, aby odohrali na cvičisku pri Toryse prvý zápas na Slovensku. Pethe zorganizoval prvý futbalový zájazd na Slovensku. Ako hráč, hral pravé krídlo, priviedol svoje mužstvo ETVE do Prešporka za dva dni s prenocovaním v Žiline. Prešporský tím PTE a ETVE zohrali 22. mája 1899 prvý zápas našich celkov. Mužstvo PTE vyhralo 2:1 a hralo sa v Petržalke. Monarchia síce zanikla vyhlásením Československa 28.10.1918, ale nástup nových úradníkov bol pomalší. Faktická moc ostávala v rukách Maďarov, čoho dokladom je vznik prvého slovenského futbalového zväzu, s maďarským názvom, ba i maďarskými zástupcami, ktorí v Prahe rokovali za Slovákov s Čechmi po nemecky. Slovenský futbalový zväz vznikol 12. októbra 1919 a volal sa Szlovenszkói Labdarúgók Szövetsége.